Archeologické nálezy dokazujú, že obec bola obývaná už v praveku. Prvá písomná zmienka je z roku 1268, kedy sa ako majetok benediktínskeho opátstva na Panónskej hore stala obec majetkom komárňanského hradu.

Iža je známa vďaka jedinečnému rímskemu vojenskému táboru Leányvár (Ptolemaios ho uvádza ako „Celematia”) z I. storočia, ktorý bol súčasťou rozľahlého obranného systému Limes Romanus. V tých dobách ochraňoval pevnostný systém severnú hranicu Rímskej ríše – najmä pred opakovanými útokmi germánskych kmeňov.

Obec bola v XVI. storočí dobytá Turkami, neskôr však bola opätovne osídlená. V priebehu storočí sa obci nevyhli ani živelné pohromy: v rokoch  1763, 1773, 1822 Ižu postihli zemetrasenia, v roku 1965 zasa veľká dunajská povodeň. K následnej obnove obce významne prispeli aj niektoré české mestá a okresy. V roku 1899 bola takmer polovica domov obce zničená požiarom. Napriek všetkému sa obec rozvíjala a počet obyvateľov narastal. Obyvatelia sa pôvodne živili najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, tkáčstvom a vyšívaním.

Po vybudovaní ochrannej dunajskej hrádze v XX. storočí, ktorá pred záplavami ochránila aj nižšie položené územia, došlo v obci k výraznej modernizácii: vznikali nové ulice, stavali sa domy z hliny, nepálených tehál, namiesto rákosia sa začali strechy pokrývať škridlami, azbestocementovými doskami či šindľami, vznikali nové hospodárske budovy (komory, chlievy, stodoly, stajne). 

Ďalším míľnikom v dejinách obce boli dve svetové vojny, ktorým za obeť padlo nielen mnoho budov, ale aj ľudí. Spomedzi tých, ktorí prežili chudobnejšiu vrstvu deportovali a zbavili ich štátnej príslušnosti, bohatších obyvateľov presídlili do Maďarska.

V súčasnosti sa väčšina obyvateľov živí poľnohospodárstvom. Veľkú časť územia obce zaberá orná pôda. Vinič a rôzne druhy ovocia sa pestujú na menších plochách. Drevo lesov sa využíva hlavne na kúrenie a košikárstvo.

Ižania majú svojrázny ľudový kroj: u žien široké košele, 6-7 spodničiek, vrchná sukňa zdobená zlatou čipkou a striebornými gombíkmi, „čepce”; u mužov široké nohavice z plátna alebo súkna zdobené šnurovaním, vesta, kabát, košeľa, čierny súkenný klobúk a čižmy s tvrdými sárami.

• Rímsko-katolícky kostol svätého Michala archanjela bol vybudovaný pravdepodobne v XVI. storočí. V roku 1599 bol zničený hajdúchmi sedmohradského kniežaťa Štefana Bocskaiho, obnovený bol v roku 1774. Jeho pôvodnú klenbu nahradili rovným stropom.
• Reformovaný kostol bol vybudovaný v roku 1871 v neskoro-klasicistickom štýle. Nachádza sa tu pamätná tabuľa obetiam prvej svetovej vojny: „Drahí, svätí mŕtvi v ďalekej cudzine, celý národ posiela modlitbu za vás, aby vaše hlavy v svetelnom vojsku druhého sveta zaslúžene zdobila koruna.” Okrem toho je tu i pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny a tabuľa venovaná Najsvätejšej Trojici.
• Ďalšou pamätihodnosťou obce je Turecký most z tureckých čias, vo vynikajúcom stave dodnes stojí na brehu Dunaja.
• Vedľa rímsko-katolíckeho kostola sa nachádza pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého.
• Na konci obce stojí Perseiho valcový mlyn z roku 1939, dnes slúži ako sklad.
• Na cintoríne sa nachádza kaplnka „Géza kápolna”, dva ústredné cintorínske kríže, osobité sú aj biele drevené kríže, kryté strieškou trojuholníkového tvaru – obdobné pravdepodobne inde nenájdeme. Oblasť reformovanej časti cintorína je vyhlásená za chránené územie: Sovia rezervácia, ktorá poskytuje útočisko približne 200 sovám.
• Pri hlavnej ceste obce je artézska studňa, prameň minerálnej vody vyviera z hĺbky 220 metrov.
• Leányvár a Rímsky vojenský tábor Kelemantia – Pamiatka ležiaca na brehu Dunaja je nedotknutým dôkazom takmer 200 ročnej prítomnosti Rimanov na území obce. Slúži ako dôkaz vzťahu niekdajších obyvateľov s antickou civilizáciou. Odkrýva historické príbehy, ktoré sa odohrali v 1. storočí n. l. Rímsky vojenský tábor Kelemantia bol ako súčasť Dunajského Limes, ktorý prechádza od bavorského Bad Gögingu až po Ižu, zaradený v lete 2021 do svetového Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
• Rímske a národopisné múzeum Kelemantia – Prvé rímske a národopisné múzeum svojho druhu na Slovensku. Mramorová doska umiestnená na stene budovy nesie pamiatku Jána Tótha-Kurucza, rodáka z Iže, ktorý inicioval prvé vykopávky v Leányvári na začiatku minulého storočia. V zadnej časti budovy bola postavená remeselnícka dielňa, prezentujúca život a tvorbu Rimanov. Miesto je v lete pravidelne dejiskom detských a rímskych historických táborov.